060906 somewhere

.STATION NIGHTMARE, TERMINATE, PLEASE LEAVE THE TRAIN
po prebdetej noci stravenej s grafickymi elementami zavinutymi do Bezierovych kriviek v nekonecnom priestore zobrazovacieho suradnicoveho systemu sa vydavam na cestu ... hodinky ukazuju 13:50, zmatena hlava vravi tristvrte na vcera ... dvere sa otvaraju - nastupujem. Vo vzduchu je citit pach potu zmiesany s vonou parfemov daleko za imaginaciou ludskeho vnimania ... dvere sa otvaraju - vystupujem. Predieram sa v zmeti tvari a hlasov, telom mi trasie zimnica, po chrbte mi steka pramienok potu a z vnutra ma zviera priam bibilicky hlad. Nacerpavam energiu zo zelenych oci slecny v ruzovom tielku s napisom RELAY ale v okamihu straty kontaktu stracam aj ziskanu energiu ... dvere sa otvaraju - nastupujem. Snazim sa spocitat pehy na nose plavovlasej francuzky. Po chvili mi to vnucuje myslienku spanku - prestavam. Mozno je z Kanady rozmyslam. Dvere sa otvaraju - vystupujem.

"nejake dotazy?" prebudza ma muzsky hlas, v ruke drzim popisany papier.
"ne ani ne," odpovedam.
"index,"
"dekuju Vam, naschledanou," odchadzam ... dvere sa otvaraju - nastupujem.

Citim sa ako Perzistencia pamati od Salvadora Daliho.


... je to presne ten typ dievcata, ktora vam rozhodi cely den. Musite sledovat jej dych na okne aby ste nezabudli dychat. Je to ten typ dievcata, ktorej znamienko nad konturov dekoltu nie je zdaleka tak zaujimave ako znamienko pod jej pravym okom. Nepotrebuje pohadzovat vlasmi, zakryvat svoju tvar vrstvou make-upu ani si obliekat o dve cisla mensich tielka. Jej postavu zaregistrujete az ked vystupuje o tri zastavky dalej, ale zostava len jej tvar ... dvere sa otvaraju - vystupujem ... okolity svet je surealisticky zmateny, telo sa dozaduje spanku a jedla. ukoncete nastup, oci se zaviraji ..